Čierna listina, 31 nekalých obchodných praktík, alebo podpora podnikania v e-commerce na Slovensku a v Českej republike.

klávesnica, sudcovské kladivkoAutor: Peter Papan - CEO Asociácie eshopov.

Aby spotrebitelia mali istotu, čo je zakázané, bola už v roku 2012 Európskou úniou zostavená ČIERNA LISTINA, v ktorej sa uvádza 31 nekalých obchodných praktík. Smernica sa zaoberá len nekalými praktikami obchodníkov. O nekalých praktikách spotrebiteľov, čo je čestné a čo nečestné, sa nepíše ani slovo. 
Podľa tejto smernice, sú niektoré obchodné praktiky v Európe zakázané VŽDY. Inými slovami, obchodné praktiky na Čiernej listine sú považované za nekalé za každých okolností. Nie je potrebné posudzovať ich individuálne podľa ostatných ustanovení smernice.

Po vytvorení predmetnej Čiernej listiny, v roku 2013 nasledovalo Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorého výsledkom je na Slovensku Zákon 391/2015 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. V Českej republike zákon 378/2015 okrem iného o mimosúdnom riešení spotrebiteľských sporov. Obidva zákonu sú platné od 1.2.2016.
Zákon, ktorý je hlavne na Slovensku ako aj v Českej republike vyslovene namierený proti všetkým v e-commerce a vzhľadom na štruktúru týchto podnikateľov, predovšetkým na malých a stredných.
Prečo hlavne na Slovensku a aj v Českej republike? Pretože sme spoločne opäť „pápežskejší ako pápež“. Podobá sa to na nejaký „legislatívny kartel“. 

V celej Európske únii je predmetné  Nariadenie nezmysel, byrokratická brzda a vyťahovanie peňazí z vreciek podnikateľov v e-commerce. Ani Európska únia, vo svojich úvodných textoch nevenuje obchodníkom ani riadok a cieľom je – pomôcť nespokojným zákazníkom. Napriek tomu, spravodlivo dáva možnosť alternatívneho riešenia sporu, teda podať sťažnosť aj obchodníkovi.  

Slovenský a český trh je vzájomne prepojený. Zrozumiteľnosťou, rodinnými väzbami, zamestnancami z oboch štátov, majiteľskou štruktúrou tisícov eshopov a stále úzkym okruhom dodávateľov. České a slovenské eshopy považujeme za jeden spoločný e-commerce priestor. Pravdepodobne z tohto dôvodu, sú naši podnikatelia spoločne diskriminovaní oproti podnikateľom vo viacerých štátoch EÚ.

Prečo? – tu sú formulácie obidvoch zákonov:
V Zákone 391/2015 Zbierky zákonov Slovenskej republiky, v Čl. I Úvodné ustanovenia § 1.. (4) sa píše: Tento zákon sa nevzťahuje na a) spory, v ktorých si uplatňuje právo predávajúci voči spotrebiteľovi ..
Za riekou Moravou sa vždy vyjadrovali kulantnejšie, preto v Zákone 378/2015 Zbierky zákonov Českej republiky, je to isté vyjadrené okľukou. Citujem: „Návrh na zahájení mimosoudního řešení spotřebitelského sporu,§ 20n.. (1).. Mimosoudní řešení spotřebitelského sporu se zahajuje na návrh spotřebitele“.

Z toho jednoznačne vyplýva, že jediný oprávnený, na podanie návrhu na Alternatívne riešenie sporu, je podľa zákonov platných na Slovensku a v Českej republike len spotrebiteľ, na rozdiel od iných krajín Európskej únie, kde sťažovateľom môže byť aj obchodník.

O ďalších nezmysloch, alebo prekážkach pre rozvoj on-line malého a stredného podnikania na Slovensku aj v Českej republike, v súvislosti so spomínanými právnymi normami vás budem informovať v stredu 17.2.2016.

 
Hore
 

Komentáre